História organa
Predchodcovia neskorších organov
Spojenie niekoľko rôzne znejúcich píšťal, so zdrojom stáleho vzduchu, bolo známe už v staroveku. Dlhodobý vývoj v stredoveku a renesancii rozšíril technický a zvukový základ nástroja a v baroku dosiahol vrchol.
V organe sa spájajú a prelínajú umelecké prvky s technickými. Sú rôzne typy, riešenia tvarov. Jeho rozličné koncepcie predstavujú pestré spoločenstvo, ako ľudia v rozličných epochách a krajoch, ktorí túto mozaiku vytvorili.
Základná myšlienka organa je však realizovaná v celom rade starých nástrojov:
- Panova píšťala (syrinx): bola známa v starogréckej kultúre už pred 3000 rokmi. Rad nerovnakých píšťal bol zlepený, alebo spojený. Technika hry - fúkanie na ústie píšťal. Podobný nástroj sa dodnes využíva v rumunskej ľudovej hudbe.
- Ken- - zväzok bambusových píšťal, do ktorého sa fúka jediným otvorom a zakrývaním dierok sa vyludzujú jednotlivé tóny i akordy.
- Šeng - čínsky nástroj, ktorý mal v bambusových píšťalách jazýčky, mal teda prieraznejší zvuk.
- Sk-ana- aztézky kultový nástroj, ktorý pozostával z dvoch píšťal, ležali na hornej časti mecha a mali imitovať vtáčí spev. Muži držali tento nástroj pod pazuchmi a mávaním ramien, súčasne vyludzovali tóny.
- Gajdy sú založené na podobnom princípe - vzduchový zásobník obsluhuje gajdoš lakťom, ústí do dlhšej zadnej a kratšej prednej píšťaly, na otvoroch ktorej sa preberá prstami.
- Magrefa - dnes už neexistujúci nástroj, mal 10 píšťal na spoločnom zásobníku vzduchu a 10 otvorov- mohlo zaznieť 100 tónov. Mal to byť prenosný nástroj, slúžiaci synagogálnemu kultu.
Spoločný znak týchto nástrojov:
- mali pre tóny samostatne ladené píšťaly
- napájané vzduchom spoločného zásobníka
- mohlo zaznieť aj viac tónov.
Prvý organ - Hydraulos
Najbližšie k vynálezu organa - aspoň zvukovo - mal starý grécky nástroj AULOS- pozostával z dvoch hobojovitých píšťal. Jeho názov nachádzame skrytý v najstaršom označení prvého skutočného organa - hydraulos - čo znamená „vodný aulos". Okrem uvedených znakov sa vyznačoval navyše tým, že
- rady píšťal sa dali ľubovoľne zapínať a vypínať
- tóny zaznievali činnosťou klávesov
- tlak vzduchu bol ustálený.
Zo zložitosti organa vyplýva, že na jeho vynáleze sa podieľal jediný človek, hoci k jeho zdokonaleniu iste prispeli viacerí neznámi. Bol ním alexandrijský Grék KTESIBIOS, v antickom svete vychýrený mechanik a vynálezca, ktorého citujú grécki a rímski autori aj po niekoľkých storočiach. Bol zároveň vynálezcom mechanických hračiek a automatov, poháňaných vodným tlakom, ako aj vojnových strojov. KTESIBIOS žil v treťom storočí pr. Kr. v Alexandrii (dnešný Egypt) a hydraulos zostrojil okolo roku 246 pr. Kr. Hoci sám nebol hudobníkom, naučil na tomto nástroji hrať svoju ženu THAIS - prvú organistku na svete! Ktesibiov záujem tkvel v prvom rade v zúročení technického experimentu spojenia populárnych aulosov do väčšieho súboru.
Jeden z prvých opisov jeho vynálezu - hydraulosu - podáva grécky spisovateľ ATHENAEUS, ktorý žil v 2. stor. po Kŕ. Píše: „Hydraulos... je dychový nástroj, pretože vzduch je dodávaný činnosťou vody a narába ním mladý muž. Jazýčkové píšťaly (aulosy) sú obrátené smerom k vode... kanály naprieč nástroja privádzajú vzduch k píšťalám, ktoré vydávajú príjemný zvuk."
